HISTÓRIA

Celé stáročia existovali v rôznych oblastiach Nemecka miestne pastierske psy. Ich typ a stavba tela sa menili v súlade s terénom a spôsobom práce s dobytkom. V kopcovitých oblastiach na juhu sa vyvinula odolná rasa pracovných psov s dlhými končatinami a mocnými zadnými nohami, absolútne nevyhnutnými pri pohybe hore a dolu strmým svahom pri zaháňaní stáda. Naopak, na rovinách severného Nemecka sa vyžadoval atletický typ psa s dlhým krokom, vhodný na nekonečne úmorné chodenie po veľkých plochách v teréne.
V Nemecku devätnásteho storočia postupne narastal záujem o vlastné domáce plemeno ovčiakov. Chovatelia vo Wurttembergu, sami zväčša pastieri a roľníci, hľadali inšpiráciu a pomoc na severe, najmä medzi turingskými psami, aby zlepšili postavenie uší a farbu srsti, ktoré ich psy nemali. Osobitne sa cenilo sivé vlčie sfarbenie turingského ovčiaka, ktorého otvorená povaha a radosť zo života boli žiaduce charakteristiky, aké bolo treba preniesť na južné plemená. Typy srsti rôznej hustoty a dĺžky sa neobmedzovali na konkrétne oblasti, a tak napriek neskorším snahám o stabilizáciu typu srsti sú ešte vždy prípustné rôzne variácie.
Tieto činnosti neušli pozornosti "priaznivcov" a 16. decembra 1891 sa sformovala spoločnosť PHYLAX. Rýchlo však strácala podporu, a tak na jej mieste 22. apríla 1899 vzniklo niečo, čo sa malo stať najvačšou organizáciou jedného plemena na svete: Der Verein fur Deutsche Schäferhunde - SV, ktorej prezidentom sa stal kapitán kavalérie Max von Stephanitz.
Von Stephanitz hodnotil ovčiaka vo svetle nových funkcií a povinností, ktoré sa podľa jeho predstáv tento pes nakoniec podujme plniť, nie však namiesto zaháňania stád. Zrejme najzretelnejšou charakteristikou, ktorú bolo treba využiť, bol strážny inštinkt psa, na základe ktorého ovčiacke psy od nepamäti chránili čriedy pred neželanými návštevníkmi a útočníkmi. Nemecký zväz chovateľov ovčiakov, povzbudzoval svojich členov, aby rozvíjali všetky tie pestré vlastnosti, ktorými plemeno nemeckého ovčiaka ovplýva, aby bol tento pes pripravený na široký okruh úloh, ktoré naň v budúcnosti čakajú.

Nemecký ovčiak čoskoro začal pôsobiť v úlohe policajného psa. Už v roku 1901 SV ponúkla používanie psa vedeniu policajných zložiek. V roku 1903 sa začalo s výkonnostnými skúškami. Výsledky boli natoľko uspokojivé, že v mnohých veľkých mestách nabádali policajné útvary, aby vyskúšali a prijali psov ako novú organizačnú zložku presadzujúcu zákon. V Grunheide neďaleko Berlína zriadila vláda chovateľské a výcvikové stredisko pre policajné psy. Schopnosti NO, ktoré si už policajné zložky plne overili, sa po vypuknutí prvej svetovej vojny začali využívať v armáde. Výborné sluchové a čuchové schopnosti sa prejavili ako nesmierne cenné pri strážnej službe, kde psom umožňovali varovať hliadky pred útokom nepriateľa. Tieto vlastnosti sa využívali aj pri vyhľadávaní ranených vojakov na bojisku, čí doručovaní pošty do zákopov. Von Stephanitz si jasne uvedomoval, že plemeno potrebuje svoj štandard, ktorý by bol dostatočné presný a podrobný.

Od vzniku WUSV (The World Union of German Shepherd Dog Clubs - Svetová únia chovateľov nemeckých ovčiakov) sa v členských krajinách, prejavoval trend presviedčať domácich predstaviteľov chovu a jeho pravidiel, aby prevzali pôvodný nemecký štandard plemena, dnes známy ako STANDARD WUSV/FCI (International Cainen Federation - Medzinárodná kynologická organizácia). Tento prechod je v sučasnosti zavŕšený, s výnimkou Spojených štátov, ktoré sa dodnes celkom neprispôsobili, hoci sú tiež členskou krajinou WUSV.