O obrane
Obrana je asi divácky najpríťažlivejšou disciplínou skúšobného poriadku pri skúškach všestranného výcviku. Je najviac dynamická a využíva prirodzenú schopnosť psa bojovať z korisťou, v tomto prípade z pomocníkom - figurantom. Aj keď samotná obrana má už v názve význam obraňovať , jedná sa o aktívnu činnosť psa vedeného psovodom, pri ktorej sa využívajú v plnej miere obranné schopnosti psa v zmysle skúšobného poriadku. Skúšobný poriadok v oddiele obrany bol koncipovaný z reálnych potrieb využívania psa v ozbrojených zložkách. Aj keď skúšobný poriadok je o športovom výkone, charakter cvikov a ich prevádzanie z tohoto pramení. V tomto duchu sa aj jednotlivé cviky obrany preskúšavajú a majú logické nasledovanie. Obrana ako taká ,sa nedá priamo oddeľovať od poslušnosti, pretože celý rad cvikov z poslušnosti sa v obrane vyžaduje a v konečnom súhrne aj hodnotí. Preto pre dobré výsledky v obrane nepostačuje len dostatočná odvaha bojovnosť a tvrdosť psa , ale aj jeho dokonalá ovládateľnosť a súhra zo psovodom. Pre dobré výsledky z nácviku obrany nám nepostačuje len správny postup a metodika zo strany psovoda či pomocníka, viac ako v predošlých dvoch disciplínach - stope a poslušnosti , musí mať pes patričné povahové vlohy ,aby výcvik obrany úspešne zvládol. Obrana býva častým kameňom úrazu u neslužobných plemien alebo jednotlivých psov bez preukázaného pôvodu , ktoré predošlé dve disciplíny výborne zvládajú a pri ich výcviku sa psovod nestretával z neprekonateľnými prekážkami. Neznamená to však , že obranu dokážu zvládnuť iba služobné, pracovné plemená. Nájdu sa aj talentovaní psi v iných plemenách, ktorí v obrane vynikajú a niekedy aj prevyšujú predstaviteľov služobných plemien. Sú to však väčšinou výnimky a aj keď sa spočiatku javia veľmi nádejne , pri vyšších stupňoch skúšok alebo pri náročnejších pretekoch sa ich hendikep dedičnosti a selekcie prejaví. V krátkosti , to čo sa aj menej talentovaný pes dokázal na stope a poslušnosti pod výborným vedením naučiť sa v obrane dobehnúť nedá a preto pri výbere psa na športovú kynológiu musíme mať šťastnú ruku. Pokiaľ sa nechceme venovať len pachovým prácam ,ale máme v úmysle prejsť všestranným výcvikom alebo špeciálnou skúškou psa obranára. Tým ,že pri obrane sa v rámci výcviku a neskôr aj preskúšavania musí pes postaviť tlaku zo strany neznámej osoby - figuranta , nemáme možnosť korekcie a vedenia u psa ktorý je labilnej povahy a slabých nervov , vlastnou šikovnosťou a dobrým nácvikom. Aj keď sa veľa v tomto smere dá naučiť a nacvičiť , oddiel obrany je vždy povestnou hodinou pravdy a ukáže nedostatky psa. Tie môžu znamenať úplné zlyhanie a nesplnenie nie len predpísaného počtu bodov ale anulovanie celej disciplíny, čo znamená nesplnenie skúšky a zlý výsledok na preteku.