O poslušnosti
Disciplína poslušnosť je jednou z troch disciplín, kde sa najvýraznejšie prejaví pri výcviku vzťah psa zo psovodom. Cviky poslušnosti vychádzajú z priameho pôsobenia psovoda na psa a najviac odzrkadľujú ochotu plniť povely ku vykonaniu jednotlivých cvikov podľa jeho vôle . Tak ako pri obrane ,väčšina práce spočíva na pomocníkovi - figurantovi a pri stope, kde sa snažíme u psa využiť jeho prirodzené schopnosti silne vyvinutého čuchového zmyslu, tak u cvikov poslušnosti spočíva ťažisko výcviku na ovládateľnosti a pôsobení psovoda na psa. Teda zväčša priamym pôsobením vytvárame u psa návyky a neskôr spoľahlivé plnenie naučených činností na vydaný povel. Schopnosť psa učiť sa a spoľahlivo vykonávať cviky poslušnosti sú vždy podmieňované základným princípom v teórii výcviku a to vytvorením nepodmienených reflexov. U viacerých autorov zaoberajúcich sa výcvikom poslušnosti a to nielen v zmysle nášho NSP sa objavujú dve základné spôsoby výcviku. Prvá sa opiera prvotne o pozitívnu motiváciu psa vykonať nami požadovaný úkon - cvik. Druhá, vychádza z upevňovania kontrastu, medzi pre psa pozitívnym a negatívnym vnemom, pričom vytvorenie negatívneho vnemu predchádza pozitívny. Vo väčšine prípadov výcviku, sa nikdy nejedná výlučne len o vedenie výcviku jedným alebo druhým spôsobom. Obidve spôsoby sa prelínajú a ich kombináciou je možné dosiahnuť najlepšie výsledky. Tak, ako je rôznorodá škála cvikov v poslušnosti, tak je aj nekonečná škála spôsobov ako sa ku správne, presne a spoľahlivo vykonávanému cviku dopracovať. Odlišnosť spôsobov vedenia, druh motivácie, intenzita a charakter negatívneho pôsobenia, majú vždy vychádzať z charakteru samotného cviku. Spôsob nácviku musí zohľadňovať individualitu psa a rovnako aj psovoda. Dynamické cviky, pri ktorých je cieľom rýchla aktivita psa a dynamický výkon, si vyžadujú pre svoje prevedenie viac podielu motivácie ako negatívneho tlmenia a vyhýbania sa negatívnemu podnetu. Prax potvrdzuje skutočnosť, že pes vedený ku vykonaniu cviku v prvom rade motiváciou, vykonáva cvik rýchlejšie a z väčšou ochotou. Naproti tomu, výkon psa pri tom istom cviku naučenom a utvrdenom negatívnym vplyvom, je prevedený presnejšie, ale pomalšie a dá sa v ňom pozorovať neochota. Zovšeobecniť uprednostnenie pozitívnej motivácie pred negatívnou nie je správne. Názorný príklad pre potvrdenie tohoto názoru sa dá uviesť na porovnaní cviku vysielania vpred a cviku ponechanie psa na mieste. Pri cviku vysielania vpred potrebujeme u psa vytvoriť návyk, aby pri povele ku vyslaniu rýchlo a v priamom smere sa vzdialil na predpísanú vzdialenosť. Bolo by veľmi ťažké učiť psa tento cvik vykonať na základe negatívnej skúsenosti a z vlastných skúseností to môžem potvrdiť, že takýmto spôsobom tento cvik ešte nik psa nenaučil. Pripúšťam, že za špecifických presne vytvorených podmienok by to bolo možné. Reálne podmienky pri skúškach a súťažiach však takto vytvorené podmienky môžu spĺňať iba v teoretickej rovine. Potvrdzuje to fakt , že smer vysielania určuje rozhodca a že tento cvik sa môže preskúšavať aj osobitne od ostatných cvikov poslušnosti v rôznom priestore. Úplne v inej polohe je cvik ponechania psa na mieste, kedy pes musí zotrvať v predpísanej polohe dlhý časový úsek a je rušený okolitým dianím. Nesmie opustiť určené miesto a nesmie sa nechať vyrušiť iným psom a psovodom ktorí v jeho blízkosti prevádzajú cviky poslušnosti. Motivovať psa pozitívnym spôsob je síce možné, ale praktická stránka veci je pri takejto činnosti, kde má nervová činnosť psa prejsť do útlmu a má ignorovať dianie vo svojom okolí, zvýhodňuje a priam predurčuje nácvik negatívnou skúsenosťou. Tieto dve príklady som uviedol pre lepšiu predstavu o tom, ako sa odlišujú nároky na využitie toho ktorého pôsobenia na psa. Pre dosiahnutie skutočne špičkového výkonu na poslušnosti je prvoradé optimálne vyváženie pozitívnych a negatívnych podnetov pri nácviku. Principiálne otázky správneho časovania konkrétneho pôsobenia na psa psovodom [prípadne psovodom a pomocníkom] platia rovnako ako pri obrane, aj pri stope. Ak psovod nemá dostatočnú schopnosť emočného zosúladenia sa zo psom, spontánnu a okamžitú reakciu na činnosť psa pri cvičení, je síce možné psa pripraviť ku zloženiu skúšok, no oproti psovodovi zo psom, ktorí sú zosúladení aj emočne, zaostáva.
Komentáře
Přehled komentářů
Ahoj my máme 2 ročného vlčiaka. Narodil sa v roku 2008 4.9. Mám problém z jeho socializáciou.. k inm psom je "agreívny" no zas na druhej strane je kľudný pri ľuďoch. Prosím odpovedzte mi na e-mail: vlk.tiny@yahoo.com. ĎAKUJEM
pomoc
(dominik, 25. 7. 2008 18:12)chcel pisom pomoc lebo mame jedneho paleneho ovciaka a zobrali sme ho babke a tam su este psi dvaja jeden taki mali pastard a este koliu a ten 3 zas ich nevie zviknut neviem a uz vise 6 mesiacov je uz tam nevie ich zviknu vtom bi som potreboval pomoc dakujem.
PROSÍM O POMOC..
(Lenka, 5. 11. 2010 13:20)