www.emor.estranky.cz - Stopy - Vedenie psa na stope v tréningu a na skúške, pozitívne a negatívne pôsobenie na psa.

Vedenie psa na stope v tréningu a na skúške, pozitívne a negatívne pôsobenie na psa.

2. 8. 2007

Samotný nácvik práce na lomoch sa často uvádza ako samostatná kapitola práce psa. Rovnako ju takto posudzuje aj skúšobný poriadok. Z mojej skúsenosti, je to len časť stopy, kde sa náhle mení smer. Z tohoto by sme mali vychádzať aj pri príprave. Je veľmi časté vídať psovodov začínať a príliš dlho opakovať sledovanie stôp položených len priamym smerom. Pes v tomto prípade si veľmi ľahko môže vytvárať spojitosť, z ktorej pri sledovaní stopy očakáva jej ďalšie pokračovanie len v priamom smere. Nezískavať takýto návyk je pri trénovaní športových stôp neľahké. Ich tvar je predpísaný a všetky druhy stôp sa skladajú z priamych úsekov a lomov. To však neznamená že zo psom pri tréningu vypracovávame len takýto typ stôp. Variabilnosť a pestrosť v tvare stôp a v rôznorodosti terénov na ktorých sú položené nám zamedzuje vytváraniu neželaných stereotypov v práci psa. Tak ako pri celom tréningu psa od počiatočného úvodu v disciplíne stopa, až po tréning špičkového súťažiaceho psa s najvyššími druhmi skúšok. Tento fakt si je treba uvedomiť aj pri samotnom tréningu presného vypracovania lomov na stope. Pri použití rovnakého pôsobenia pre opravu psa, ak na lome urobí chybu - lom prebehne alebo ho overuje v opačnom smere ako stopa pokračuje, poprípade je inak neistý , vedie k návyku psa ku spoliehaniu sa na psovodov vplyv v takýchto situáciách. Častokrát psovod zo psom, ktorý je veľmi úspešný pri práci na stope podľa SVV1 alebo ZM, kde pes vypracováva stopu psovoda, zlyhávajú na stopách podľa SVV2 , SVV3 alebo SPS. Dôvod je prozaický. Pes na lome nedostáva signál od psovoda na ktorý je navyknutý. Keďže u skúšok SVV2,SVV3,SMP2 a SPS stopu kladie cudzia osoba a psovod nesmie vidieť tvar a smer stopy, nemá možnosť psa pozitívne ovplyvňovať. Dopracovať sa ku spoľahlivej a samostatnej práci psa aj na cudzej stope si žiada skutočne kvalitnú prípravu a skutočnú chuť a schopnosť stopu sledovať. Postup, akým sa k danému stavu môžeme dopracovať zavisí na danostiach tak psa, ako aj psovoda. V rozhodujúcej miere na ich spolupráci a dôvere. Psovod musí poznať a musí byť počas tréningov a výcviku maximálne vnímavý na rôzne prejavy svojho psa pri stopovaní. Drobné odchýlky a jemné nuansy v prejave psa , dokážu prezradiť v akom rozpoložení je pes. Svedčia o jeho istote pri sledovaní stopy na tom ktorom úseku a či s problémami ktoré sa na ťažkých stopách s určitosťou nachádzajú, sa vie vysporiadať. Skúšobný poriadok povoľuje pochvalu a opakovanie slovného povelu hľadaj-stopa na miestach zreteľne možných problémov pri sledovaní. Samozrejme, nesmie byť použitý pri práci na lome. Rovnako psovod nesmie akokoľvek psa ovplyvňovať pri práci na stope stopovacou šnúrou. V príprave však práve tieto dve prostriedky sú základným nástrojom prípravy psa a v jeho vedení ku čistej práci na stope. Psovod sa musí naučiť cítiť svojho psa na stopovacej šnúre a rovnako aj pes si dokáže vytvoriť prostredníctvom nej komunikačný nástroj smerom ku psovodovi. Pre príklad zo svojej praxe uvediem, na časti, kde sa stopa sa stáva obtiažne sledovateľnou - vplyvom nerovnosti terénu, alebo náhle objavujúceho sa suchého a tvrdého miesta oproti ostatnej časti terénu. Pes postupuje len veľmi pomaly a váhavo. Zintenzívňuje čuchanie a preveruje priestor možného pokračovania stopy len veľmi pomaly a obozretne. Akonáhle však sám registruje ďalší priebeh stopy a uistí sa, pocítim na stopovacej šnúre mierny ťah. Týmto mi dáva signál že sa mu znovu po predchádzajúcom problematickom mieste vrátila istota a má snahu pokračovať v sledovaní stopy predošlým tempom. Rôzne trendy prenášané v posudzovaní medzinárodného skúšobného poriadku privádzajú psovodov k názoru, že ideálna práca psa by mala byť kľudná, v tempe z kroka na krok a stopovacia šnúra by mala byť prevesená v miernom oblúku. Náš skúšobný poriadok ZŠK takúto prácu nepredpisuje. Pes môže sledovať stopu aj na napnutej šnúre, no nemal by prejavovať viditeľnú snahu hnať sa vpred. Rýchlejší postup, pokiaľ nie je na úkor presnosti, nie je chybou. Toto by sme mali mať na vedomí a preto netreba vyvíjať snahu u psa u ktorého je prirodzené sledovať stopu so záujmom z vysokým nasadením a rýchlo, prerábať jeho prirodzenosť na takú, aká je vídaná u psov, ktorým je prirodzená sústredená a presná práca v pomalšom tempe. Samozrejme musíme vedieť správne zhodnotiť o aký typ psa sa jedná. Z tohoto pohľadu je v mladom veku a pri začiatkoch nácviku stopy vylúčené správne posúdenie. Rovnako je možné, že svojim vplyvom tieto odlišné typy prevychováme. Ak však postupujeme systematicky a s viditeľným pokrokom, treba v odstupe si túto vec vyhodnotiť a držať sa jej. Len správne chápanie nášho psa z ktorým pracujeme, dáva predpoklad úspešnej, kvalitnej a spoľahlivej práce. Z praktického hľadiska nemá význam sa podrobne zaoberať tým, ako konkrétne na psa pôsobíme a hľadať presné návody a inštrukcie ako postupovať pri vedení a opravovaní psa v práci na stope. Najdôležitejšie je si uvedomiť podstatu nášho konania spolu z konaním a rozhodovaním sa psa. Vyústiť toto spolupôsobenie do výsledného efektu ,ktorým je úspešne vypracovaná stopa. Pes na stope má pracovať tak, že si je vedomí nášho prehľadu o jeho práci. Na tom je založená dôvera medzi psom a psovodom. V tréningu a výcviku psovod musí vždy dokonale poznať priebeh stopy a pamätať si každú jej časť a možné úskalia ktoré na nej psa môžu očakávať. Toto je možné len do tej miery, ktorú nám určuje naša schopnosť uvedomovania si priebehu stopy. V tom spočíva neskorší výcvik a trénovanie psa. Na každej stope by sa mal pes naučiť niečo nové a mal by sa posúvať vo svojej zručnosti. Mechanické opakovanie rovnako náročných stôp síce prináša efekt skvalitňovania sa psa pri určitej práci, no neučí ho samostatne sa vyrovnávať a prekonávať nové neznáme problémy. Cieľom každého psovoda by malo byť posúvanie pomyselnej latky v schopnostiach práce psa na stope. Ako pri tom postupovať je na kreativite a vlastnom zvyšovaní poznania psovoda. Tak ako sa učí pes, učí sa aj psovod s ním. A hoci už prešiel s kvalitným výcvikom u niekoľkých špičkovo vycvičených športových psov, stále je pred ním nekonečne veľa nových prekážok a zaujímavostí. Aj preto je stopa považovaná za najťažšiu disciplínu. Nikdy nie je žiadna stopa úplne rovnaká. Naproti cvikom poslušnosti alebo častiam cvikov obrany.

Komentáře

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář

Online:	4
Celkem:	262535
Měsíc:	2171
Den:	108

Menu

Vedenie psa na stope v tréningu a na skúške, pozitívne a negatívne pôsobenie na psa.

Komentáře

Přehled komentářů

Fotoalbum

Poslední fotografie

Kontakt

Toplist

Vyhledávání

Archiv

Statistiky