Teória výcviku

Príprava na začiatok výcviku sa nazýva aj predvýcvik. Ten možno rozdeliť podľa období v ktorom sa šteňa nachádza. V prípade, že začíname s už dospelým psom, postupnosť zostáva, pokračujeme však bez obmedzení ktoré si vyžadujú jednotlivé vývojové fázy šteňaťa.

Predpokladom začiatku predvýcviku je dostatočné rozvinutie povahových vlôh a schopností psa uvedené v bode 2.3. Treba separovať, ale súčasne pri predvýcviku myslieť na komplexnosť jednotlivých návykov, ktoré neskôr pri výcviku umožňujú plnohodnotné napredovanie vo výcvikovej činnosti. Ich podstata je prepojená a utvára v psovi komplexné schémy správania pri pôsobení jednotlivých podnetov. Fixovanie kladných podnetov v závislosti na motivačnom a stimulačnom prvku je základným stavebným prvkom budovania nepodmienených reflexov a dynamických stereotypov.

Pes ako živý organizmus reaguje na rôzne podmienky vonkajšieho prostredia. Všeobecná anatómia a fyziológia popisuje jednotlivé mechanizmy činností receptorov, orgánov a orgánových sústav, ktoré tieto podmienky vnímajú a vyhodnocujú ich . Takto je organizmus úzko spätý s vonkajším svetom pomocou zložitého systému, ktorý jednotlivé receptory, ich orgány a orgánové sústavy spája nervovým systémom, alebo inak nazývanou v súhrne - nervová sústava. Získané informácie vyhodnocuje a spracováva v centrálnom nervstve - mozgu a predĺženej mieche a mozgu. Odpoveďou je reakcia psa. Podstatou výcviku je psovodom cielené konanie s cieľom vplývať na nervovú sústavu psa cestou zmyslových orgánov z cieľom vytvoriť určité stále návyky psa na špecifické povely, alebo podmienky práce. Podľa Hrušovského [1990] - základnou jednotkou výcvikového pôsobenia je reflex. Delí ich na podmienené a nepodmienené. Vyvoláva ich podnet , spôsobujúci podráždenie na ktoré vzniká reakcia organizmu tú nazývame reflexom.

Podmienenými reflexmi nazývame také deje - činnosti u psa , ktoré získal z predošlých skúseností, alebo z toho čo ho naučil psovod, prípadne iný človek.

Nepodmienené reflexy sú tie výsledné reakcie, ktoré sú u psa vrodené. Rozlišujeme ich na jednoduché a zložité. U jednoduchých je v činnosti zapojený len jeden orgán. Príklad takéhoto nepodmieneného reflexu je privretie viečka, trhnutie nohou a podobne. Zložité označujeme ako inštinkty, alebo pudy. U zložitých sa na činnosti podieľa niekoľko orgánov. Príkladom je prijímanie potravy, pôrod u súk a iné. Časť z nich je pre nás vo výcvikovej športovej činnosti žiadúca a časť je nutné pri výcviku potlačiť. Význam nepodmienených reflexov spočíva v samotnej existencii psa a zachovania jeho existencie. Sú základom chovania sa psov a zvierat všeobecne, avšak samé o sebe nedokážu zaistiť prispôsobovanie sa životným podmienkam. Preto sú pre samostatný život psa potrebné aj podmienené reflexy, ktoré sa tvoria počas života na základe reflexov nepodmienených. To je základný teoretický súhrn faktorov z ktorých sa odvíja teória výcviku.

Viacero autorov [Mikulica 1991, Hrušovský 1984,Ružička 1996] sa v detailoch odlišuje v názore na budovanie podmienených reflexov, ale v základe sa dá zhrnúť do piatich základných podmienok:

- Podmienený a nepodmienený podnet musia pôsobiť spoločne. Podmienený podnet musí v krátkom časovom intervale predchádzať nepodmienený.

- Pozornosť psa nesmie byť odvádzaná od požadovaného cviku.

- Sila podnetov musí byť vyvinutá v správnej intenzite. Nepodmienený podnet musí byť silnejší ako podnet podmienený.

- Nepodmienený reflex, na ktorého základe sa vypracováva reflex podmienený , musí byť v dostatočnom stave dráždivosti. Súvis z charakterom motivácie odvíja charakteristiku výcviku.

- Pôsobenie podmienených a nepodmienených podnetov sa musí opakovať.

Výsledkom podnetu je vzruch. Od intenzity podnetu priamo úmerne vzniká vzruch. V mozgovej kôre sa súčasne zo vzruchom objavuje jav nazývaný útlm. Znalosti o funkcii útlmov, psovodovi umožňujú vyvarovať sa ich prejavov počas výcviku a naopak ich pri výcviku aj využiť. Útlmy sa rovnako ako podnety rozdeľujú na podmienené a nepodmienené. Podmienené útlmy sú uhasínajúce, diferenciačné a oneskorujúce sa. Nepodmienené sú vonkajšie, deliace sa na dočasné a trvalé, ďalej ochranné a spánkové.

Procesy podráždenia podnetom a útlmu prebiehajú v kôre veľkého mozgu a sú podkladom všetkých reakcií psa. Obidva tieto procesy sa pri svojom vzniku rozširujú a rozprestierajú sa na určitej ploche kôry veľkého mozgu. Toto rozšírenie alebo inak nazvané rozprestretie sa, nazývame iradiácia. Opačným javom je sústreďovanie sa tohto podráždenia do jedného bodu, kde ohnisko podráždenia vzniklo a nazýva sa koncentrácia.

Indukciou sa vo fyziológii vyššej nervovej činnosti nazýva proces, ktorý vzniká ako protikladný proces ,ku procesu ktorý mu predchádzal. Pre príklad, podráždenie určitej oblasti mozgovej kôry je následne vystriedané procesom útlmu. V takomto prípade hovoríme o indukcii zápornej. Ak sa naopak vyvíja v niektorej časti mozgu útlm a je vzápätí vystriedaný procesom vzruchu, hovoríme o indukcii kladnej. V dôsledku indukcie, sa v okolí oblasti mozgovej kôry, ktorá je v štádiu podráždenia - vzruchu, vyvíja útlm a naopak , v okolí časti kôry v útlmovom štádiu sa vyvíja proces podráždenia. Kladnú indukciu využívame pri výcviku niektorých disciplín a súčasne zápornú indukciu nesmieme pripustiť. Takto je potrebné napríklad pri cviku skok vysoký, vystriedať útlm podráždením. Túto kladnú indukciu ale už nesmieme použiť napríklad pri prevedení cviku kladina vysoká - s nábehovými rebríkmi, pretože jej výsledok - zvýšená aktivita - sa prejavuje u psa zbrklosťou. Vždy je potrebné si uvedomiť na základe charakteristiky cviku tieto skutočnosti a brať na nich zreteľ pre úspešný nácvik. V inom prípade, pri pachových prácach a činnosti psa na stope, je v popredí diferenciačný útlm. Pach a jeho zložky ktoré pes sleduje, sú podnetom k vyvolaniu vzruchu. Ak sa stane, že nám pri práci na stope pred psom vybehne napríklad zajac, alebo vyletí jarabica, vzniká nové ohnisko vzruchu, ktoré utlmuje pôvodné ohnisko - sledovanie pachovej stopy. V takomto prípade ide o zápornú indukciu.

Analytická a syntetická činnosť kôry veľkého mozgu je základným predpokladom existenčného prispôsobenia sa životným podmienkam a rovnako aj podmienkou úspešného výcviku športového psa. Pes môže reagovať na celú škálu podnetov rovnakou reakciou, to znamená že zlučuje - syntetizuje tieto prijímané podnety a jednoznačne na nich reaguje a odpovedá. Pri výcviku v prvom štádiu vytvárania podmienených reflexov pozorujeme, že pes reaguje aj na povely iných psovodov poprípade výcvikára vedúceho spoločný výcvik. Pre neskoršie upevnenie a vytvorenie dobre ovládateľného a neovplyvniteľného športového psa, je podstatná práve táto analytická a syntetická činnosť jeho mozgu.

Základné chyby pri výcviku- Subjektívne chápanie psa , poľudšťovanie.

- Nepochopenie individuálneho prístupu k výcviku psa.

- Nadmerné cvičenie a neprimeraná záťaž.

- Nesprávne používanie hlasovej intonácie a ostatných podnetov.

- Vytváranie nežiadúcich dynamických stereotypov

- Zlý postup pri rozfázovaní cvikov.

- Nesprávne používanie zákazových povelov na prerušenie činnosti.

Netreba zabúdať, že psovod pri výcviku pôsobí na psa, ako komplexný podnet a pes vníma psovoda všetkými zmyslovými orgánmi. Každé pôsobenie, hra, nácvik, musí byť prevedené v súlade s tým, čo v budúcnosti od psa očakávame. Aj napriek sebedokonalejšiemu prístupu psovoda ku psovi, sa môžu a vyskytujú pri finálnom výkone na skúškach, či pretekoch chyby pri výkone. Pes je samostatne reagujúci živý tvor, ktorý má vlastný spôsob rozhodovania sa a aj s týmto by mal dobrý psovod v budúcnosti počítať. Pri výcviku nie sme schopní zohľadňovať všetky faktory ktoré spolupôsobia na psa a tým sa nám stále otvára priestor v ktorom sa musíme snažiť rozvíjať vlastné myslenie a rozhodovanie sa pri výcviku. Psovod by sa mal radšej výcviku vyhnúť, ak nie je v psychickej pohode a nemá premyslenú činnosť, ktorú zo psom chce vykonávať. Vyhne sa tým zbytočným chybám a negatívnym vplyvom na psa zo svojej strany. Je vždy jednoduchšie psa učiť novým veciam, ako ho odnaúčať zlozvykom chybným návykom.