Vývoj šteňaťa
2.2 Vývoj šteňaťa
Pre akúkoľvek ďalšiu činnosť a spolužitie zo psom je potrebné zabezpečiť účinnú a plnohodnotnú socializáciu psa v prostredí, do ktorého ho preberáme. Či už ide o šteňa, alebo mladého či dospelého psa. V závislosti od veku psa a jeho predošlých skúseností, prechádzame vo vhodnom poradí a intenzite učením základných sociálnych návykov až po široký záber zložitých sociálnych súvislostí. V základe sa dajú rozlíšiť na správanie sa medzidruhové, vo vzťahu človek - pes - spoločnosť a vnútrodruhové, vo vzťahoch psov medzi sebou navzájom.
Základné delenie jednotlivých fáz od narodenia psa, až po jeho dospelosť je možné rozdeliť do siedmych úsekov podľa Mikulicu [1991] - vegetatívna fáza
- prechodová fáza
- fáza vpečaťovania - imprintingu
- socializačná fáza
- I. šteňacie štádium , hodnostná fáza
- II. šteňacie štádium , predpubertálna fáza
- puberta
Z pohľadu nadobúdateľa šteňaťa , ktoré si zaobstaráva od chovateľa - t.j. od 8 týždňa veku psa, sú prvé tri fázy síce dôležité, ale vzhľadom na obdobie v ktorom prebiehajú, ich môže ovplyvniť len pasívne. A to výberom chovateľskej stanice a chovateľa, od ktorého si psa zaobstaráva. Bližší popis k tomuto bol už uvedený v kapitole 1. v bode 1.2 a v bode 1.3.
Socializačná fáza - nazývame obdobie od 7. až 8. týždňa, do dvanásteho týždňa života šteňaťa. V tejto dobe sa v náväznosti na vpečaťovanie, vytvárajú a kreujú zložité spoločenské vzťahy medzi psami navzájom a rovnako vzťah medzi psom a človekom. Toto obdobie ma tri výrazné rysy.
1. Vývoj mozgu je ukončený. Medzi 7. a 8. týždňom sa na elektroencefalografe ukazujú krivky typické pre mozgovú činnosť dospelého psa.
2. Je ukončená senzitívna fáza pre vpečaťovanie.
3. Na začiatku socializačnej fázy prechádza šteňa od chovateľa k novému majiteľovi a dostáva individuálnu starostlivosť a výchovu.
Od začiatku socializačnej fázy je možné vytvárať stabilné podmienené reakcie. V tejto dobe sa rovnako naplno prebúdza zvedavosť a exploračné správanie naberá na intenzite. Šteňa musí všetko očuchať, ochutnať a overiť si kusaním. Pre socializačnú fázu je príznačné, že si šteňa rozširuje obraz človeka - psovoda, aj o iných ľudí a nadväzuje s nimi kontakt. Tu prebieha diferenciácia medzi vlastnými členmi svorky - rodina psovoda a cudzími ľudmi. Je nutné umožniť dostatočný rozsah kontaktu, ktorý zabezpečí bezproblémové správanie a rozlišovanie tohoto rozdielu v budúcnosti. Kladieme dôraz na vytváranie priateľského a pozitívneho postoja k ľudom. Iba sebavedomý a priateľský pes, môže v budúcnosti zvládať športové cviky v obrane bez toho, aby sa to negatívne prejavilo na jeho správaní a rozhodovaní sa v bežnom živote.
V socializačnej fáze začíname s návykom na meno. Pre pochopenie významu hlasového prejavu psovoda v spojitosti z vyslovovaním mena je dôležité, aby sme tento podnet pre šteňa vyslovovali zreteľne, čo možno jednotne a vždy v spojitosti s príjemným zážitkom. Napríklad pohladením, podaním maškrty, upútaním na hru, alebo v čase začiatku kŕmenia. Vnímavé šteňa si takéto oslovenie veľmi rýchlo osvojí a vytvorí spojitosť s vyslovením mena, ktorým ho oslovujeme. Tento proces trvá priebežne a nemá ohraničenie. Nakoľko je to jeden z najdôležitejších faktorov ďalšej výchovy a neskôr výcviku. Na tento moment je výhodné naviazať nácvik privolania. V spojitosti s upevnením pozitívnej reakcie na oslovenie, sa pozornosť psa upriamuje na psovoda a v rozhodovacom procese je odpoveďou príchod ku psovodovi v očakávaní príjemného zážitku. Ten neustále upevňujeme a postupne vytvárame pevnú väzbu.
Z hygienickými návykmi - venčenie mimo priestoru oddychu, zvlášť ak psa máme ustajneného v byte, začíname veľmi citlivo v súvislosti s predošlou staťou, v ktorej si pes osvojuje meno a buduje si dôveru k psovodovi. Na tomto mieste je nutné brať do úvahy fyziologické potreby odpovedajúce veku psa. V závislosti od veku a kondície, je rozdielny interval venčenia. S pribúdajúcim vekom sa tento interval predlžuje. Najefektívnejší spôsob ako vytvoríme spojitosť s tým, že močenie a stolica sa prevádza mimo priestor ustajnenia - v tomto prípade bytu, je sledovanie psa a okamžitá reakcia na to, kedy sa pes chystá vykonať potrebu. Optimálne je tesne pred venčením psovi umožniť potrebu vykonať v priestore, kde je to vhodné. V prípade že neodhadneme správny čas, je potrebné primerane zapôsobiť na psa a to vytvorením negatívneho podnetu, ktorý vytvorí spojitosť s daným dejom. V budúcnosti sa pes vo svojom rozhodovaní bude tejto skúsenosti vyhýbať. Pôsobenie má byť primerané a má byť v priamej závislosti na dôvere psa voči psovodovi. Nie je rozhodujúci spôsob pôsobenia, ale jeho účinnosť. Nesmie sa však negatívne podpísať na dôvere voči psovodovi. Ako pri všetkej komunikácii zo psom je podstatná priamočiarosť a priebeh v reálnom čase. Pre príklad - nemá zmysel vytvárať pôsobenie, ak dej už prebehol a pes vykonal potrebu mimo našu pozornosť. V tomto sa dostávame ku ďalšej dôležitej veci a tou je - zákazový impulz . Bude v budúcnosti slúžiť na prerušenie nežiadúcej činnosti a to už či pri samotnom výcviku, ako aj pri bežnom živote. Skúšobný poriadok uvádza v článku 37. bod 1 pre zákaz nežiadúcej činnosti slovný povel "FUJ". Tento povel je v priamom protiklade s pochvalou a tým sa aj podmieňuje vytvorenie reakcie naň. Z vyslovením tohto povelu sa má v psovi spustiť rozhodovací proces. Ten vyhodnotí okolitý dej a rozhodne o prerušení alebo zanechaní činnosti. Vo výcviku sa tým vyselektuje súhrn podmienených reflexov pri vykonávaní jednotlivých cvikov. V bežnom živote sa tým vytvára možnosť prerušenia, alebo zákazu nežiadúcej činnosti. Napríklad naháňanie cyklistu, alebo zveri.
V socializačnej fáze je mimoriadne dôležité pre zdravý rozvoj a vývin zabezpečiť maximálne množstvo poznania. Časté vychádzky do rôznych prostredí, získavanie čo možno najširšej palety pozitívnych skúseností a rovnako aj negatívnych, avšak za dohľadu správneho vedenia psovodom v takýchto prípadoch. Nemenej dôležitý je aj kontakt so psami v rovnakom aj odlišnom veku. Čím je bohatšie toto obdobie života šteňaťa, tým prebehne socializačná fáza úspešnejšie a dostávame predpoklad pre rozvoj a rast dobrého športového psa, ktorý nebude len psom pre šport, ale aj pre život a bude nám výborným spoločníkom a neoddeliteľným členom rodiny. Úplne sa vyvarovať aj možných chýb v tomto veku zo strany psovoda nie je možné, úspech však závisí na prevahe pozitívnych skúseností a dobre budovanom vzťahu založenom na dôvere a pozitívnom prístupe.
I. šteňacie štádium - hodnostná fáza. Úsek života šteňaťa, začínajúce zhruba od tretieho mesiaca života a končiaceho sa tesne pred nástupom puberty, sa delí na prvé a druhé šteňacie štádium. Prvé šteňacie štádium zodpovedá asi veku predškolského dieťaťa. Toto obdobie začína rôzne podľa plemien a rýchlosti ich vyzrievania. Zvyčajne sa končí okolo štvrtého mesiaca.
Výchova šteňaťa zameraná na športový výcvik sa v tomto období rozbieha naplno. Jednou z najdôležitejších úloh psovoda je vodiť psa na prechádzky a zoznamovať ho s čo možno najrôznejším prostredím. Šteňa ktoré si rýchlo zvykne na zmeny prostredia, sa bude aj v budúcnosti rýchlo adaptovať a ľahko si bude zvykať na nové situácie. Pri stretnutí so zverou je možne postrehnúť prebúdzanie sa loveckých inštinktov, ktoré je mimoriadne dôležité , správne a vhodným spôsobom usmerňovať tak, aby nám pes v budúcnosti na takéto podnety nereagoval. Naháňanie a lovenie zvery sa nám môže vypomstiť pri pachových prácach, ktoré sa prevádzajú v priestoroch, kde sa takáto zver môže vyskytovať. Sklony k naháňaniu zvery majú nepochybne súvislosť s loveckými hrami ktoré pes ako psovitá šelma ma geneticky kódované. U jednotlivcov sú tieto prejavy individuálne. V súhrne však platí, že takéto pre nás nežiadúce správanie musíme včas a vhodne korigovať.
U hier šteniat v tomto veku , sa nápadne často objavujú hry , v ktorých sa opakovane preskúšava platnosť hodnostného zaradenia vo svorke. A to už či medzi psami navzájom, alebo aj vo vzťahu k ľudskej svorke. Preto sa prvé šteňacie štádium takisto nazýva - hodnostná fáza. Šteňa budúceho športového psa, však nežije v psej svorke, ale jeho partnerom je psovod a poprípade rodina psovoda. Psovod musí mať vždy nad svojím psom prevahu, ale to neznamená, že si bude šteňa tvrdo podriaďovať. K tomu je najvhodnejšia hra. Psovod určuje obsah aj trvanie hier, čím si udržuje svoje vedúce postavenie. Ideálnym stavom je ak psovod ukončuje hru ešte pred tým, ako o ňu šteňa začne strácať záujem poprípade ho stratí. Na to je dôležitý cit a skúsenosť, neexistuje k tomu nejaká príručka a pravidlá. Aj to jeden z faktorov, ktorý neskôr v komplexe ďalších súvislostí vytvára, buduje a upevňuje autoritu a vedenie psovoda.
Šteňa v tomto veku ešte nie je možné nútiť ku výcviku. Existuje cesta nazvaná predvýcvik - ako uvádza Mikulica [1991] v ktorom sa organizujú podmienky tak, aby šteňa všetku činnosť bralo ako hru. Nejde len o prvky z poslušnosti, ale aj nácvik a príprava na stopu , z ktorým sa začína už v tomto veku.
Pri správnej výchove je stále možné formovať a upraviť niektoré nežiadúce vlastnosti. Rozvíjať agresivitu a koristnícky pud, alebo ich naopak tlmiť, posilňovať sebavedomie psa k cudzím ľudom a podobne. Je možné sa zo šteňaťom už zúčastňovať obrany pri metodickom nácviku v kruhu , kde sa z prihliadnutím na jeho vek, zaradí na vhodné miesto ku vyspelým sebavedomým psom. O skutočný nácvik obrany ešte v tomto veku nejde, ale dochádza ku emočnému prenosu - Ružička[1996] a tým sa jednoduchšie spúšťa vrodená schéma lovenia koristi. Koristnícky pud neskôr využijeme pri výcviku obrany a budeme ho primerane kombinovať s rozvíjaním medzidruhovej agresivity. Pri zachovávaní všetkých etických princípov a vedomí že vedieme a vychovávame športového psa. Nie psa služobného. Skúsený figurant môže nechať vyspelé a aktívne šteňa aj zahryznúť do handry.
Hlavný dôraz sa však kladie na rozvoj snahy o lov koristi - handry, peška, rukávu a podobne, v kombinácii s rozvojom zloby na osobu nesúcu korisť.
Súčasne s vychádzkami do stále rušnejšieho prostredia zvykáme šteňa aj na streľbu. Na začiatku využijeme nárazové zvuky menšej intenzity, neskôr intenzitu zvukov zvyšujeme. Pri zoznamovaní sa šteňaťa s týmito nárazovými zvukmi, dbáme na zabránenie nežiadúcich spojitostí a je ideálne ak sa šteňa má možnosť zoznamovať s týmto druhom podnetu v prostredí kde rovnako funguje emočný prenos v pozitívnom smere. Dospelé skúsené psy streľbu úplne ignorujú a rovnaký ma byť aj postoj psovoda. - Dubový[2004]
Bojazlivosť šteniat v tomto štádiu je značná. Nemusí sa prejaviť u všetkých jedincov v rovnakom rozsahu, ale je potrebné s ňou počítať. Ak sa podarí navyknúť šteňa na rušivé zvuky už v tejto citlivej fáze, nikdy v budúcnosti nebude mať s ňou pes problém. V zmysle NSP je u športového psa nevyhnutné, aby na streľbu nereagoval.
II. šteňacie štádium, alebo predpubertálna fáza trvá od konca štvrtého až do konca siedmeho mesiaca života. Pre psovoda je to jedno z najpríjemnejších období, pretože šteňa je už natoľko vyspelé ,že je možné sa ním venovať predvýcviku v celom rozsahu. Šteňa je pritom veľmi úzko viazané na psovoda, s veľkou radosťou počúva a ochotne spolupracuje. Pri akomkoľvek učení zaznamenáva veľké pokroky a radosť z práce je obojstranná. Od šteňaťa je možné vyžadovať prvé výcvikové povinnosti. Nevykoná určitý cvik, už nie je nutné ho ku vykonaniu znovu lákať, ale cvik sa opakuje s tým, že musí byť vykonaný správne. Šteňa je v tomto období veľmi povoľné a ľahko chápe a vníma svoje povinnosti. Z nátlakom sa však musí postupovať stále veľmi opatrne a je vhodnejšie klásť hlavný dôraz na pozitívne a motivačné podnety.
V tomto druhom šteňacom štádiu sa takisto formuje osobitý vzťah ku psovodovi. Aj keď je pes členom rodiny - svorky, začína výraznejšie diferencovať svoj vzťah k psovodovi. Príčiny upnutia sa na psovoda nie sú celkom zrejmé. Pri výchove a predvýcviku sa dá síce poukázať na najintenzívnejšie strávený čas ktorý s ním šteňa trávi , na najdôslednejšie vyžadovanú podriadenosť a na najväčšie množstvo skúseností ktoré získava šteňa v čase s ním strávenom. V týchto faktoch sa dá nachádzať dôvod upnutia sa na jeho osobu. V tomto veku sa u psov vo zvýšenej miere ukazuje prirodzený sklon ku hľadaniu autority a je na psovodovi, aby to dokázal náležito využiť. To je jedným z kľúčových momentov utvorenia plnohodnotného vzťahu založenom na dôvere. Bez takéhoto vzťahu je ďalšia výchova a výcvik obtiažna a do veľkej miery neúspešná, alebo len s čiastkovými výsledkami, pričom ich pôvod nepramení v nekvalite psa.
Napriek bezpodmienečnej poslušnosti, charakteristickej snáď iba pre túto fázu, sa začína objavovať sklon k túlaniu. Šteňa sa snaží už samostatne spoznávať svoje okolie, pričom sa ľahko môže zatúlať. Miera v akej sa to prejavuje u jednotlivcov, závisí na dedičných vlastnostiach a charaktere osobnosti psa. U dominantných sebavedomejších sa to prejavuje viac. U menej sebavedomých psov - menej . Rovnako sa dá nachádzať aj súvis s pohlavím. Psy mávajú k tomuto väčšiu tendenciu ako suky. Nie je to striktným pravidlom. Toto obdobie sa šteňa ľahko učí a tak si môže rýchlo fixovať, že na samostatných potulkách ho čaká množstvo zaujímavých a príjemných zážitkov. To vedie k upevneniu a návyku na túlanie. Nie je nutné zdôrazňovať aké problémy vznikajú v súvislosti s túlajúcim sa psom.
Nástup a prejavy niektorých foriem správania sa sú variabilné aj u jednotlivých plemien a preto sa sklony k túlaniu prejavujú z rôznou intenzitou a v rôznom čase. Treba brať na zreteľ aj ďalšiu nežiadúcu vec a tou je naháňanie a štvanie zvery. V optimálnom prípade podchytíme a zamedzíme takýmto prejavom už v zárodku. Pes je psovitá šelma a s tým má aj vo vienku tieto pre nás nežiadúce vlohy.
Puberta a jej nástup je veľmi variabilný. U malých plemien prichádza puberta oveľa skôr ako u veľkých. Trvá šesť až osem týždňov a na ňu naväzuje štádium mladého psa. Zhruba od dvoch rokov pes plne dospieva.
Fyziologickým základom puberty je dozrievanie pohlavných žliaz. Jej najzreteľnejším príznakom je prvé obdobie proestru a estru u súk, objavujúce sa prevažne v období siedmeho až deviateho mesiaca. Prvá ruja nemá tak výrazný priebeh ako nasledujúce. Suky pôsobia roztržitým dojmom. Nevedia si usporiadať dej ktorý u nich prebieha. Prejavuje sa tu neochota k práci, ku hre. Pri prvej ruji sa väčšinou nezaujímajú o samcov.
Dozrievanie pohlavných žliaz u samcov - psov nie je až tak zrejmé. Najnápadnejším príznakom je zdvíhanie panvovej končatiny pri močení, ako u dospelých psov a značkovanie si teritória v ktorom sa pohybuje. V priebehu puberty sa pravdepodobne mení aj pach psa, pretože dospelí psi, ktorí sa skôr zo šteňaťom hrali, už ho považujú za tiež dospelého a ich správanie vykazuje znaky, ktoré sú viditeľné medzi dospelými psami navzájom. Mladé psy už od obdobia puberty sú nápadní svojou neusmernenou sexualitou. Naskakujú na iné psy a suky a niektorí z nich vyhľadávajú aj typické náhradné objekty. Frikčné pohyby prebiehajú poväčšine naprázdno, i keď občas vytryskne prvá frakcia ejakulátu . Nejde už len o sexuálne hry ako v troch mesiacoch, pretože v tomto období je už zrejmá silná sexuálna motivácia prameniaca vo fyziologických zmenách.
Ešte pred nástupom fyziologických zmien sa začína puberta u psov prejavovať v psychickej oblasti. Z plne poslušného psa sa z ničoho nič stane zviera neposlušné a náladové, ktorého vrtochy sú nevypočítateľné. Psy prestávajú vykonávať cviky na ktoré sa už mohol psovod v predošlom období celkom spoľahnúť. U psovoda môže vzniknúť dojem, že celá predošlá práca v predvýcviku a výchove bola marná. V tomto momente je namieste nepodľahnúť pokušeniam si vydobývať predošlé návyky, aj keď ignorovanie neposlušnosti nie je na mieste. Rozhodne najlepším riešením, ako sa preklenúť cez tento kritický vek zvieraťa, je minimalizovať možnosti na vytváranie nežiadúcich vplyvov a spojitostí. Pre príklad predvýcvik obmedzíme na základné činnosti, pri ktorých máme psa neustále pod plnou kontrolou. Aby sa nám nepokazil základný nácvik privolania, neumožnime psovi voľný pohyb v priestore, kde nad ním nemáme kontrolu a nedokážeme si psa napriek jeho momentálnemu náladovému vzdoru privolať. Podobných príkladov je možné uviesť viac, ale v súhrne ak sa budeme držať tohoto princípu , obdobie puberty prejde bez ujmy na predošlej práci a tá sa nám v plnej miere vráti, ako puberta odozneje.
Po odznení puberty môže dôjsť ku vážnemu stretu medzi psovodom a psom o dominantné postavenie a to predovšetkým tam, kde je pes výrazne dominantne založený a necíti dostatočnú autoritu u psovoda. Suky sú v tomto ohľade menej priebojné a skôr sa podriadia.